Len otec chodil po dome akosi často a bez nejakého konkrétneho zámeru, čo sa nestáva. Tak som sa spýtala mamky, že čo sa deje. Nech som v obraze. A akosi vysvitlo, že tatka bolí zub. A že si už aj tabletku pýtal. Nebolo by na tom nič zvláštne, ale keď už ON pýta tabletku, tak to musí byť naozaj zlé. A aj bolo.
V priebehu dňa vzal tri, ale akosi nezabrali. Zrejme ho zub pobolieval už v priebehu týždňa, ale nemal sa k tomu, aby navštívil zubára. Ono, aj keď to tatík nikdy nepriznal, má z neho strach. Teda aspoň podľa mňa. A tak sme ho začali nabádať k tomu, aby šiel aspoň na pohotovosť. Že nech sa na to pozrú čím skôr, lebo je to veekend, a vtedy je dosť náročné niekoho a niekde zohnať. Ale nedal si povedať. Večer už vyzeral hrozne. Ubolený, opuchnutý. Tak sme to vzali s maminou do vlastných rúk, a začali na internete zháňať nejakú pohotovosť v našom blízkom okolí. Veď na nete je vraj všetko. Ale akosi sa na ňom takéto informácie zháňajú ťažko. A ešte ťažšie vtedy, keď ani v relatívne veľkom meste nie je nikto, kto by dokázal pomôcť. Tak sme to nechali tak, veď tatko stále tvrdil, že aj tak nikam nepôjde. Veď je predsa silný a tvrdý chlap, ktorého nejaká tá bolesť neskolí. No opak bol pravdou. Asi o pol desiatej večer sa sám postavil, popýtal mamku či pôjde s ním, že už to ani on nedokáže vydržať, a šiel na pohotovosť. Lenže.....v nemocnici žiadna nebola, až na druhý deň ráno mal niekto prísť. Tak mu odporučili, aby skúsil u nejakého súkromníka, že možno mu otvoria a pomôžu. Ale kedže už bol značne pokročilý čas, tak sa to nepodarilo. Vrátil sa teda domov. Ubolený, s hlavou v dlaniach, a vidinou veľmi dlhej noci pred sebou. Bol to pre mňa veľmi ťažký pohľad. Pohľad na niekoho, kto je pre vás symbolom sily a statočnosti, ako má slzy na krajíčku. Ako vnímame tú bezmocnosť, že nevieme čo ďalej, a jediné čo ostáva je čakať. Keď Váš otec je ten, ktorý potrebuje pomoc, a nie je nikoho, kto by to urobil. Mamka mu potom síce dala nahriatu morskú soľ, a dával si aj bioptron, no nebolo to až také účinné. Čakala ho dlhá, veľmi dlhá noc. Viem že bol tvrdohlavý že nešiel k lekárovi skôr, že si za to mohol do istej miery sám, ale....myslím že aj tak mala byť na takýto, a podobné prípady otvorená adekvátna inštitúcia. Veď sme ľudia a ľudia občas majú aj takéto starosti....:(
