Ľudmila Petergáčová
Premenlivosť
Niektoré ľudské nálady sú ako počasie...
som.....v podstate večný optimista, ktorý má rád všetko a všetkých...ale len kým ma nenahnevajú:o)...a som človek v každom zmysle slova. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
takto vecer, po dalsom prezitom dni, po dalsich novych zazitkoch a skusenostiach....
A je po maturite.....mám to za sebou. Zvládla som to. Zvládli ste to? Aké to vlastne bolo naozaj? Keď som mala ešte pred ňou, bála som sa.
Veľmi zaujímavá hra. Farebná, pútavá, keď sa človek na ňu tak husto zahľadí, všetko sa mu dokáže zmiešať, až má pocit, že vidí len jedno čierno-biele čudo:o).
Som štvrtáčka na Strednej priemyselnej škole stavebnej v RV. O veľmi krátky čas(až prikrátky), ma čaká maturita. Skončím školu, pôjdem ďalej. S týmto faktom som zmierená, lebo je to veľmi blízka realita.
Bolesť padla na tvoju tvár, viečka oťaželi prázdnotou Oči zahalila do tmavej opony, z úsmevu nechala len tmavý tieň.
Dokážeme sa ešte v dnešnej dobe tešiť z maličkostí? Som veľký optimista, ale začínam mať pocit, že ľudia vôkol mňa zabúdajú, aké krásne je ráno po prebudení pozrieť von oknom a pousmiať sa
Matura.......úžasné slovo, úžasný pojem, a ešte lepšia realita pre tých, ktorí ju zažívajú na vlastnej koži. Ten stres, neistota, výkriky zo sna.....
Čím sme starší, tým sme vraj múdrejší.........ale osobne si myslím že sme skôr bojazlivejší. Máme strach o svoj život, dávame si na seba pozor, zvažujeme čo robíme, ako to robíme a či si svijím konaním nejako neublížime.....
Dnes som sa pozerala na jednu babičku. Je to jednoduchá dedinská žena, ktorá sa má už nejaké tie rôčky za sebou ale aj tak je generálom svojej rodiny.
Ešte je len doobedie, obed je takmer navarený, vonku škaredé počasie. No.....svojim spôsobom je pekné, ale nemá to čaro ako keď žiari slnko. Nemá v sebe tú silu dávať energiu a obdarovať ľudí šťastím.
Píšem Ti z tej diaľky môjho mladého sveta. Zo sveta v ktorom sa ukrývam a v ktorom žijem svoj mladý život. Zo sveta ktorému sa snažíš tak úporne rozumieť.
Konečne sa vonku trocha vyjasnilo. Otepľuje sa, tráva začína rásť, všetko sa prebúdza a dáva život všetkému čoho sa dotkne. To ma podnietilo k tomu....
....občas sa stáva, že ten na kom vám záleží zrazu akoby prestal existovať...
Dostala som chuť. Rozhodla som sa, že budem hľadať. Pripravila som si plán, odhodlanie a pevnú vôľu, že to, čo hľadať budem aj nájdem, A že nikto a nič ma v tom neodradí.