reklama

Mrznúce dni...

Ďalší ľadový deň. Mráz štípe, líčka sa červenajú, a aj tí, ktorých oblečenie pripomína vrstvy cibule cítia, že sa im dostáva pod kožu. Pomaly, nenápadne sa vkráda a šteklí telíčka.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

 Vyčarúva úsmev, a možno i nie. Pre mňa je to nádherný čas. Len ma trocha mrzí, že idylka nie je dotvorená snehovou prikrývkou. Teda aspoň u nás nie. Aj keď stromy sú osrienené, stále to nie je ono. Trocha mi chýba to, ako sme počas týchto dní, keď boli zasnežené, začínali rána s lopatami v ruke, vysmiaty od ucha k uchu. Odhadzovali sme sneh z príjazdových ciest, babke z chodníka, aby sa náhodou nešmykla, keď by šla do obchodu. Hádzali sme ho i sebe za krk, veď trocha šantenia nikdy nezaškodí, a nemohli sme byť predsa takí suchopádni, že by sme si len urobili čo je potrebné a tým by to haslo. Občas, keď neprestávali padať malé chumáčiky z nebies sme len tak s rukami rozpaženými stáli na dvore, s hlavou zaklonenou, a nechávali ich dopadať na tváre, točili sme sa dookola a boli šťastní. Prečo o tom píšem? Lebo dnes, keď sme sedeli doma v teplúčku a v kozube tichučko horel oheň, spomínali sme na zimy, keď sme behali po vonku so sánkami, bobami, lopatami.....farebnými od výmyslu sveta. Ako sme hľadali tie najlepšie a najstrmejšie kopčiská, z ktorých by sme sa mohli spúšťať a pretekať s vetrom. Ako sme sa dlho brodili, kým sme vyšli na vrchol, a akú krátku chvíľu trvala cesta dole. Ale aká len bola. Rýchla, zbesilá. Niekedy, keď sme to nejak nevymerali, došli do cieľa len sane, a my sa už len so smiechom kotúľali za nimi. Krásne časy. Lámali sa sane, občas i zuby, či moje okuliare. Ja osobne som domov chodila mokrá, uzimená, no s toľkou energiou. A môj veľký vlnený sveter bol olepený snehom, z čiapky ešte kde tu spadla snehová guľa.  I rodičia si zaspomínali, na časy minulé, na to, ako vyťahovali igelity, a spúšťali sa i po suchej tráve, akí boli zaprášení keď chodili domov, ako vystrájali lapajstvá, o ktorých nám môžu povedať až dnes, keď sme starší, a je menšia pravdepodobnosť, že ich napodobníme:) Ale aspoň viem, prečo nám naši rodičia nezakazovali toľko vecí, a prečo mnohé len s miernymi ponosmi komentovali.......musím povedať, že toho v mladosti postvárali ďaleko viac, ako sme stihli my....:) A tuším ich už nestihneme dobehnúť...ale vkladám dôveru do našich detí:))

Ľudmila Petergáčová

Ľudmila Petergáčová

Bloger 
  • Počet článkov:  30
  •  | 
  • Páči sa:  0x

som.....v podstate večný optimista, ktorý má rád všetko a všetkých...ale len kým ma nenahnevajú:o)...a som človek v každom zmysle slova. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu